My Weblog: umraniye elektrikci uskuadar elektrikci usta elektrikci sisli elektrikci

FEI

Slovenskí pretekári z Národného Žrebčína Topoľčianky odcestovali dňa 29. mája až 2. jún 2019 do rakúskeho Ebraichsdorfu na kvalifikačné preteky CVI vo voltíži.

Tréner Boris Kodak: „Musím povedať , že pred pretekom v Rakúsku mám veľký rešpekt. Či už  s myšlienkou ísť , alebo neísť mi dáva veľa zabrať. Poznám to tam aj keď môj mančaft tam bol po prví krát okrem Meňherta a Cigáňovej, ktorí tam pretekali naposledy pred troma rokmi. Konkurencia, nové zloženie teamu, nové kone mi dávalo zabrať. Do preteku som prihlásil juniorskú skupinu, juniorsku dvojicu a jednotlivcov Andreja Meňherta a Stellku Strečkovú. Najväčšie obavy som nemal ani z nových koní, ale z detí , lebo som sledoval ich nervozitu počas preteku. Musím povedať aj keď sme do konkurencie vhupli ani neviem ako máme čo doháňať, ale nemusím sa hanbiť.“

Vo štvrtok ráno prebehla veterinárna kontrola . Aj tu by sa mali trošku FEI stewardi zamyslieť nad nervozitou koní a poriešiť usmernovanie koni pred kontrolou. Našu Ivanu Cigáňovú pred kontrolou kopol cudzí kôň zadnými nohami. Náš kôň Leon sa uhol, ale Ivana to schytala do prstov na ruke. Chvala bohu to nebolo až také vážne , aby neodcvičila.  Naše kone Leon a Lea to zvládli bravúrne aj keď Lea ako ,, žena ,, vyvádzala.

Po obede na štart nastúpila skupina z Topoľčianok v úplne novom zložení a obnove generácií. Pred štartom decká nervózne. Po povinnej sme skončili na 5. mieste. Samozrejme som bol spokojný a decká tiež . Po štarte sa navzájom povzbudzovali a dávali si predsavzatia. Samozrejme veľa mi pomohlo, že som tam mal jednu mamičku ktorá bola trošku psychológ a podpora.

Nasledovali štarty Stelly Strečkovej a Andreja Meňherta povinné zostavy. Andrej sa prvý krát pozrel do tvárí svojej konkurencie juniorov. Sme sa aj nasmiali aj keď mi povedal, že je pri nich strašne malí, ale musím povedať, že bojoval. Stellka trošku zaváhala na štarte, ale so vztýčenou hlavou odpretekala v silnej konkurencii.

Ďalšie štarty boli už volné zostavy v piatok a sobotu ráno. Voľná zostava Andreja Meňherta trošku nevyšla. Skoro by som aj zabudol. Povestná reštaurácia vedľa kruhu nesklamala. Poháre, taniere robili svoje čaro. Andrej bojoval do posledných síl o konečné 8. miesto. Vyskúšal si pretekať v tak silnej konkurencii a naučil sa pracovať so psychikou a verím, že v Pezinku na CVI to bravúrne zacvičí. Stellke nevyšiel štart voľnej zostavy. Vo chvíli keď robila stoj  tak padla a už bola trošku nervózna, ale docvičila a jej konečné 30. miesto jej nedokázalo prestúpiť z jednej hviezdy do junior 2*.

Dvojica odcvičila povinnú a volnú zostavu v konkurencii CVIJ1* ako vedeli aj keď koník Lea bola trošku nervózna a skončili na 3. mieste.

Skupina prvá volná nedopadla tiež najlepšie. Pred štartom sa nám stal jeden incident keď švajčiarska skupina  a jej pomocníčka nám pred opracovaním nechtiac zastavila koňa bičom a nasadená dvojica ktorá bola na koni si to odniesla aj s koňom. Kôň padol z naplašenia a decká preleteli cez hlavu veľmi škaredým pádom. Pokiaľ som dal do kopy deti, ktoré plakali  a koňa už nám zvonili na štart. Tento pocit ako tréner neprajem nikomu. Bolo to hrozné. Samozrejme na štarte deti ešte neboli ani ustálené a stále v šoku. Tak aj vyzerala voľná, samozrejme neboli sme spokojný. Po upozornení stewarda aby dávali na to pozor sa snažili, aby prípravný kruh bol bezpečný. Švajčiarska pomocníčka sa nám prišla ospravedlniť a aj deckám či  sme v poriadku. Po skupine sme si museli sadnúť a prediskutovať situáciu bojovali sme trošku z piateho miesta na štvrté. Druhá voľná dopadla 100x lepšie a s výkonom bola spokojná aj naša rozhodkyňa Paula Krauspe , ale musím povedať aj obecenstvo. Po štarte chodili za nami aj majstri sveta a povzbudzovali nás, aby sme veľa, veľa trénovali a pretekali, že tento mančaft je úžstný. Najviac ma potešila rakúska trénerka Karen Asmera, ktorá nás povzbudila a zapriala veľa šťastia aj napriek tomu, že sme konkurenti.

S výkonom skupiny som bol spokojný, len škoda tej prvej voľnej zostavy. Konečné 6. miesto nám už ostalo. Dali sme hlavy hore a povedali sme si že v Pezinku  musíme viac zabrať. Držím deckám palce, ale nie len mojím, ale všetkým našim reprezentantom, ktorí budú zbierať nominačné známky na Majstorvstvách sveta v Holandskom Ermele.

Ďakujem môjmu klubu, mančaftu i koňom.

Autor článku: Boris Kodak

Výsledky pretekov si môžete pozrieť TU.