ADAM LUKÁČ – rozhovor
Nižšie vám prinášame dojmy Adam Lukáča z pretekov svetového pohára.
Musím povedať, že hneď na začiatku som bol trošku nervózny. Nevedel som čo môžem očakávať od týchto pretekov, keďže doteraz som nič táke , ani v takom čase nezažil. Na začiatku sezóny som sa chcel dostať najmä do Normandie a tam sa prebojovať do finále. Na World cup som ani nepomyslel. Keď ma pozvali bral som to ako fakt, že sa toho všetkého môžem zúčastniť a nesmierne ma to potešilo. Som prvý rok senior a zrazu som sa ocitol medzi tými, o ktorých sa stále hovorí a všetci ich poznajú (okrem mňa 😀 ). Tak som sa toho mierne obával, že budem za nimi príliš zaostávať. Prvé preteky v Mníchove boli úžasné. V Nemecku všetko šlape ako hodinky a do toho ešte neuveriteľný Olympijský areál. Veľmi ma tam prekvapila a potešila maminka slovenka žijúca v Nemecku, ktorá si ma našla na internete a aj s deťmi ma prišla podporiť. Potom zrazu prišiel Salzburg, vianočné obdobie ktorým tam žili a celý pretek bol v tomto duchu zorganizovaný. V Salzburgu bolo oveľa viac ludí a keď mám pravdu povedať, bol som trošku nervózny pred prvou voľnou. Nie je obvyklé cvičiť pred viac ako 2000 ludmi :D. A teraz pred nedávnom Lipsko, kde boli znovu plné tribúny a veľa ludí. Znovu som bol trošku nervózny, ale keď som už stál v strede kruhu bolo všetko vpohode.
Niečo k pocitom z cvičenia.Prvé štarty boli vždy najťažšie pretože som nevedel čo ma čaká a ako budem cvičiť v porovnaní s ostatnými. Pred jednotlivými pretekmi som nemal žiadne tréningy, čiže som išiel odcviciť len to čo viem. Koník taktiež medzi pretekmi nemal žiadne voltížne treningy, tak sme boli trošku nervózni či bude vpohode. Naštastie je to úžasný kôň, ktorý to všetko takmer bez chybičky zvládol. Samozrejme druhé štarty si už človek oveľa viac užíval. Celú tú atmosféru preteku. Neboli sme tam jediná jazdecká disciplína, takže ludia si prišli na svoje a celý deň sa niečo dialo. Niekedy nám to mierne prekážalo, kedže nebolo dosť miesta na opracovanie koňa, ale všetko sa to dalo zvládnuť. S mojim cvičením som v celku spokojný vzhľadom na to, že som nemal žiadne tréningy na koni od Normandie a chodil som len z preteku na pretek. Nedá sa to brať ako výhovorku, každý má na to rovnako veľa času a je len na nás ako ho využijeme. Trošku ma mrzí, že sa mi nepodarilo postúpiť do finále aj napriek tomu že Lukasa Hepplera som predbehol na každom preteku, ale bohužial v Paríži dosiahol lepší výsledok ako ja za ostatné tri, tak s rovnakým počtom bodov dostal prednosť .
World cup sa líši od iných pretekov najmä tým, že človek nemusí cvičiť povinnú a ani technickú zostavu, čo je pre všetkých len dobrá správa 😀 . Rozdiel je aj v tom, že všetci cvičenci sme sa cítili uvoľnenejšie a nebol tam taký „tlak“ ako na bežných pretekoch. Cvičenci vás tam berú inak, kedže ste tam boli pozvaný berú vás už o niečo rovnocennejších. Tým pádom sa nikto nad nikým nepovyšoval a aj keď vám niektorí na bežných pretekoch prídu namyslení a nie zrovna najpríjemnejší, tak tu vás presvedčia o opaku. Niekedy si človek spraví chybný názor a neskôr zistí že je to inak.
Preto si veľmi vážim, že som sa mohol zúčastniť takýchto úžasných pretekov, s úžasnými ľudmi 🙂
Fotokoláž:
